Spoznať schopnosti ľudského tela je dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu.

Tanec, jeho rôzne formy a druhy je najprirodzenejším prejavom tela reagujúceho na hudbu, rytmus, či melódiu. História vyformovala neuveriteľné množstvo druhov tanca, vytvorila rámec a základnú osnovu pohybu v jednotlivých druhoch.
Vedieť skoordinovať a cielene usmerniť pohyb, a zároveň dospieť k maximálnemu uvoľneniu je cieľom výučby tanca. Ovládanie vlastného tela pomáha v každodennej činnosti, pomáha v myslení, kreativite. Zároveň dieťa spoznáva hudbu a učí sa reagovať na jej rozmanitosť a pestrosť. Výučba tanca prehlbuje zmysel pre krásu a celkovú pohybovú kultúru, súčasne pestuje vnútornú citlivosť, vnímavosť, predstavivosť, tvorivosť a priestorové vnímanie.
Výchovno-vzdelávací proces tanečného odboru prebieha formou kolektívneho vyučovania. Vytvára kolektívnu harmóniu, súčinnosť, učí rozumieť spoločnému vyjadreniu sa. Žiak sa zoznamuje so stavbou i štruktúrou ľudského tela, zákonitosťami pohybu, čo umožňuje komplexné a systematické rozvíjanie jedinca po stránke telesnej i duševnej.
Výučba sa delí na dve etapy. Prvá etapa prebieha po 4. ročník. Po jej ukončení má žiak byť schopný orientovať sa v priestore, ovládať základy ľudového a klasického tanca. Druhá etapa trvá 4 roky. Prebieha od 5. ročníka po 8. ročník a orientuje sa už na konkrétne tanečné techniky. Je viac špecializovaná. Na mysli máme tanečné techniky – ľudový tanec, klasický tanec, jazzový tanec, tance rôznych národov, kreatívny tanec a moderný (novodobý) tanec.

Bc. Michaela Čiliak, prof. Boris Lenko, ArtD.

Poznanie vlastného tela, pohybu a koordinácie svalov a v neposlednom rade schopnosť vyjadriť sa a vyjadriť sa kontrolovane a pritom zaujímavo je výzva pre veľké množstvo detí a mládež.
Výučba Literárno-dramatického odboru sa venuje práve tejto výzve a skladá sa zo štyroch tematických celkov: Reč, Pohyb, Slovesnosť a Dramatická hra. Náplňou výučby je rozvíjanie a prehlbovanie pohybových a prednesových daností žiaka. Hlavným obsahom predmetu je dramatická hra. Vychádza zo spontánnej detskej hry a skúseností žiaka. Vyučovanie je orientované na žiaka a jeho individuálne potreby. Hlavnou stratégiou je viesť žiaka k vlastnej tvorivej aktivite, spolupráci, sebavyjadreniu a pozitívnym zážitkom.
Cieľom výučby literárno-dramatického odboru je podporiť sebavyjadrenie dieťaťa pomocou tvorivej dramatiky. Deti sa na hodinách LDO vyjadrujú pohybom, mimikou a slovom. Tvoria, hrajú divadlo. Ako syntetizujúci odbor, prostredníctvom týchto aktivít harmonicky rozvíja osobnosť, aktívny tvorivý prístup k základným postojom a premenlivej skutočnosti, pomáha vyrovnávať sa vždy s novými situáciami, ktoré prináša hra, škola a život. Pôsobí na celkový rozvoj myslenia, cítenia a konania žiakov.
Absolvent tohto odboru nadobudne také skúsenosti a vedomosti, ktoré sú potrebné aj pre povolania, ktorých úspech závisí na vytvorení dobrého medziľudského kontaktu, a kultivovaného rečového prejavu – ako lekár, herec, právnik, učiteľ, verejný pracovník, politik a pod.

Mgr. Art. Jozef Jurčišin Kukľa, prof. Boris Lenko, ArtD.

Svet výtvarného umenia je jedinečný vesmír, ktorý kultivuje široké vnímanie celého nášho života. Deti vychováva nielen k úcte k umeniu, ale aj k sebe samému a vlastným možnostiam sebavyjadrovania. Technické prekážky pri tvorbe adaptujú detské myslenie na vyhľadávanie správnych riešení, posmeľujú k tvorivosti, originalite a práci s vlastnou predstavivosťou.
Edukačný proces nášho programu rozvíja vizuálnu gramotnosť žiaka, ako aj jeho technické zručnosti. Dôležitou súčasťou tvorby je experimentovanie s technikami, materiálmi či vyjadrovacími prostriedkami, ktoré vedú k samostatnej operatívnej tvorbe žiaka.
V tvorbe sú zastúpené plošné aj priestorové disciplíny (kresba, maľba, grafika, modelovanie, dekoratívne činnosti) a štúdium je sprevádzané poznatkami o dejinách umenia, na ktoré žiaci tvorivo reagujú. Žiakom sú sprístupnené rôzne výtvarné disciplíny, aby sa mohli v budúcnosti profilovať podľa svojho záujmu a nadania.

Bc. Denisa Šerešová

Prečo chodiť za hudbou (k nám) do ZUŠ?

Všetci istým spôsobom žijeme už roky v digitálnom svete vždy a všade dostupných informácií najrôznejšieho druhu. Nikdy v minulosti sme napríklad nemali možnosť denne počuť také množstvo hudby, ako teraz. Ale je to takto dobre? No, určite platí to, že je lepšie informácie mať, ako ich nemať a je lepšie mať možnosť hudbu počúvať ako ju nepočúvať. Znamená to však, že ak k nej máme neobmedzený prístup jej aj naozaj rozumieme? Je hudba, ktorá nás dennodenne obklopuje povznášajúca? Alebo nás skôr otupuje a ubíja? Vieme to rozlíšiť my sami, alebo potrebujeme niekoho, kto by nám s tým pomohol? Kto o tom rozhodne? A treba o tom vôbec rozhodovať? Nie je to jedno? Hlavne nech nám stále niečo hrá? Hlavne nech sa nám niečo páči?
Hudobný odbor na našej ZUŠke je prostredím, kde sa učíme nielen pekne spievať, či hrať na hudobnom nástroji, ale rozvíjať aj ďalšie schopnosti a zručnosti, bez ktorých sa ten, kto sa chce venovať hudbe, či už len tak, pre potešenie, zo záľuby, alebo profesionálne, nezaobíde.
Okrem toho žiaci získavajú pódiovú skúsenosť, dotyk s čarom prezentácie vlastných schopností, získavajú neoceniteľné znalosti z verejného predstavenia sa, ktoré neskôr využijú v akomkoľvek povolaní.
Súčasťou štúdia na ktorýkoľvek nástroj či spev je aj predmet hudobná náuka, kde sa učíme čítať a písať noty, kde formou hudobných hier a cvičení rozvíjame rytmické cítenie, hudobný sluch, intonačné zručnosti, ale aj hudobnú predstavivosť, ktorá nám má byť nápomocná jednak pri speve, alebo hre na nástroji, jednak vtedy, ak si chceme sami niečo vytvoriť.
Okrem toho tu aktívne hudbu počúvame a o hudbe sa rozprávame. Hľadáme spolu odpovede na otázky, aká hudba je dobrá, kvalitná a povznášajúca, aj ako a prečo je to tak.

Doc. Daniel Matej, prof. Boris Lenko, ArtD.